piatok 14. decembra 2012

Behám !

Áno, je tomu opäť tak, po takmer dvoch mesiacoch bez aktívnejšieho pohybu.
Prv tomu zabránila choroba, potom lenivosť(?), opäť choroba... No prišiel čas, kedy som nabrala dostatok síl, motivácie, nadšenia a hlavne chcenia vrátiť sa tam, kde som skončila...

Začal september a ja som po prepackanom lete s nadšením vletela do školy, plná energie a túžby začať makať na niečom, čo chcem...biológia, chémia, staré učebnice, nové učebnice...
Po škole som prišla domov...a nerobila nič...teda, bolo tu niečo, čo zaberalo časť mojej pozornosti, no okrem toho som sa len učila. Kto by už len z toho neochorel.
Učila som sa veci neúmerne dlho k ich obsahu, myslela som si že je to správne, že robím čo mám, idem si za svojím cieľom...
A potom, po troch mesiacoch som sa pozeral za seba a videla...veľké nič. Okrem zopár spomienok ktoré sa snažím aj tak ešte vo svojej mysli nevyťahovať z týchto mesiacov nemám nič. Iba mozog zaprataný informáciami, ktoré by tam boli tak či tak. 80% času som venovala 20 % veciam ktoré sa dali zvládnuť za 2%. Asi mi to bolo jedno, stále tu bol Z faktor ktorý spôsoboval, že som si neuvedomovala ako plytvám časom, lebo som vnímala a preciťovala len čas, ktorý som venovala jemu a dokázala z toho vyžiť.
Zrazu Z zmyzlo závratnou rýchlosťou. Ostala som len ja a môj čas. Začala som sa učiť menej, lebo som pochopila, že až taký debil nie som a hlava si začala pýtať nejakú náhradu za...
Šialené dni...najšialenejšie. Rozhodla som sa ísť to "vybehať" do Nízkych tatier. Z behania nič nebolo. Kto by čakal že človek po dvoch antibiotikách nebude schopný ubehnúť ani dva kilometre a takmer omdlie. Avšak donútilo ma to spomenúť si na čom som fičala pred "tým"...
Na orienťáku, na behu, na musli a piškótach, na smiechu...na ľuďoch ktorých mám rada, a nie bezdôvodne, ale preto, že si to zaslúžia.

Počkala som dva týždne...obula botasky a dobehla presne tam odkiaľ som sa posledné mesiace iba plazila nesprávnym smerom. :)

"Ten kto sa pýta, prečo miluješ, sám nikdy nemiloval. Iba bežci a milenci vedia prečo, ale nie sú schopní svoje vnútorné pocity popísať tým ktorí stoja mimo."



Prvý tréning s babizňami :)))